Ďalšie názvy
Kaplnka kalvárie, r.k. kaplnka Kristusa Trpiteľa
Popis
Ranobaroková trojloďová kalpnka kalvárie obdĺžnikového pôdorysu za kostolom v mestečku Stupava.
Vznik pamiatky
1709-1713
Adresa
Cintorínska ul. 406 0 Stupava
Telefón
E-mail
www
História
Kaplnku postavili v rokoch 1709 až 1713 v ranobarokovom slohu.
Interiér
Trojlodie je zaklenuté pruskou klenbou. Barokový oltár s dreveným súsoším Kalvárie z polovice 18. storočia (pravdepodobne z kruhov viedenského sochára Dorfmeistera). Drevené plastiky Ecce Homo, sv.Róchus a sv.Šebastián sú tiež z polovice 18. storočiaV kaplnke sa nachádza ešte ľudová plastika Piety.
Exteriér
Poschodová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom vstavaná do svahu. Trojloďová na prízemí s otvorenou arkádou. Preičelie je členené pilastrami s rímskou hlavicou, hlavná fasáda je zakončená rovnou atikou so štyrmi plastikami. Na stĺpoch sú umiestnené pamätné tabule, pre kaplnkou empírové náhrobníky.
Aktuálny stav
Kaplnka má rekonštruovanú fasádu a celkovo pôsobí veľmi dobrým dojmom.
Prístup
SAD Stupava. Kapnka sa nachádza za kostolom, kúsok za historickým centrom obce na konci malého námestia.
Autom
Autom až ku kaplnke.
Atrakcie na okolí
Pri kaplnke sa nachádzajú obe najznámejšie pamiatky Stupavy - kaštieľ a barokový kostol. V Stupave sa nachádzajú aj ďalšie pamiatky: kúria, rímske castrum, synagóga a plastiky.Stupava - turistické východisko do Malých Karpát - do rekr. oblastí Borinka 5 km na V od mesta (s možnosťou výstupu na Pajštúnsky hrad - 3/4 h, Medené Hámre 3 km na V od Borinky (hlboké kaňonovité údolie Stupavského potoka), Košarisko 6 km na V od Borinky (v údolí Stupavského potoka) a Marianka S km na JV od Stupavy (obec s umeleckohistorickými pamiatkami - gotický kostol a kláštor z 1593).
Vstupné
Otváracie hodiny
Popis okolia
Stupava - mestečko na rozhraní Malých Karpát a Borskej nížiny, 19 km na SZ od Bratislavy. Významná archeologická lokalita s nálezmi osídlenia od neolitu, známa rímska stanica z 2.-3. storočia n. l., slovanské žiarové pohrebisko zo 6. storočia a ďalšie z 9. -10. storočia. V mestečku je renesančný kostol z prvej polovice 17. storočia, v 18. storočí upravený, pranier z roku 1766 a viacero barokových a klasicistických meštianskych domov a účelových stavieb. Narodil sa tu Ferdiš Kostka (1878-1951), džbankár, keramikár, národný umelec; v jeho rodnom dome múzeum dokumentujúce život a dielo umelca.
