Ďalšie názvy
Trenčiansky hrad, de Trenchin (1193), Trincinensis (1208), Trinchiniensis (1229), Trencyn (1232)Popis
Renovovaný rozľahlý hrad, týčiaci sa na strmom brale priamo nad mestom, charakteristická dominanta nielen mesta Trenčín, ale aj stredného Považia.Vznik pamiatky
11.-13.st.Adresa
Múzeum: Mierové námestie 91101 TrenčínTelefón
032/7434431www
http://www.muzeumtn.skHistória
História hradného brala siaha do obdobia Rímskeho impéria, čo dokazuje nápis na ňom, hlásajúci víťazstvo II.rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n.l.Dnešný hrad vznikol pravdepodobne na mieste hradiska. Prvou preukázateľnou architektúrou na návrší bola kamenná obytná veža a rotunda z 11. storočia, keď hrad slúžil na ochranu kráľovstva a západného pohraničia. Koncom 13. storočia sa dostal do majetku palatína Matúša Čáka, významného oligarchu, ktorý ovládal veľké územia a stal sa legendárnym "pánom Váhu a Tatier". Jeho stavebnú činnosť môžeme sledovať predovšetkým pri rozšírení a úprave blokovej obytnej veže z 11. storočia, ku ktorej pristaval aj obytný palác v mohutnom opevnení. Veža, dodnes nazývaná Matúšova, je určujúcim prvkom a dominantou širokej siluety. Po Matúšovej smrti patril hrad až do konca 15. storočia panovníkovi. Horný hrad rozšíril kráľ Ľudovít z Anjou o nový palác a opevnenie. Žigmund Luxemburský daroval hrad svojej manželke Barbore, pre ktorú dal v prvej tretine 15. storočia vybudovať nový palác a kaplnku. Všetky tieto budovy boli čiastočne obnovené a dnes sa využívajú na muzeálne účely. Pätnáste storočie bolo storočím ďalšieho zosilňovania opevnenia, vyvolaného husitskými výpravami, ktoré v tom čase smerovali na Slovensko. Koncom 15. storočia získal hrad spolu s mestom Štefan Zápoľský a začal s rozsiahlymi prestavbami. Hradné budovy boli cieľom tureckej expanzie už začiatkom 16.storočia. Napriek Zápoľského opevňovacím prácam hrad v roku 1527 dobyl Katzianer (generál kráľa Ferdinanda I.). Obnova a rozšírenie rozsiahleho opevnenia, ktoré kladie Trenčiansky hrad popri Spišskom hrade a Devínskom hrade medzi najrozsiahlejšie európske hrady, sa uskutočňovali v rokoch 1540-60. V tom čase vybudovali delostreleckú hviezdicovú obranu podľa projektov talianskych architektov a zmodernizovali budovy podľa dobových vzorov. Zmenila sa aj silueta hradu - vysoké gotické strechy vymenili za horizontálne renesančné atiky s lastovičími chvostmi, ktoré boli typickým talianskym prvkom 16. storočia. V roku 1790 sa v meste rozšíril požiar, ktorý zachvátil aj hrad. V polovici 19. storočia, ked si myšlienky pamiatkovej starostlivosti začali raziť cestu aj v Uhorsku, zakonzervovali poškodené objekty a zabezpečili ich tak pred dalším rozpadom. Od konca 50-tych rokov minulého storočia sa na hrade uskutočňuje jeho komplexná obnova a konzervácia opevnenia. Obnovené objekty sa postupne využívajú na muzeálne účely a pre expozície.
Interiér
Priestory Matúšovej veže dokumentujú bývanie šľachty z polovice 11. storočia, neskôr goticky upravené a sprístupnené novým schodišťom, ktoré koncom 13. storočia pristavali k staršej budove. Interiér Barborinho paláca a delovej bašty má moderne rekonštruovaný klenbový systém. V priľahlých palácoch je inštalované lapidárium kamenných architektektonických článkov, nájdených v sekundárnej polohe počas pamiatkovej obnovy. Zvyšky palácov s nástennými maľbami z obdobia gotiky a renesancie. Postupne sa rekonštruujú ďalšie interiéry a sprístupňujú v nich jednotlivé expozície.Exteriér
Areál Trenčianskeho hradu pozostáva z charakteristického súboru hradných palácov s dominujúcou Matúšovou vežou, ku ktorej priliehajú reprezentačné gotické paláce - Matúšov, Ľudovítov, Barborin, a kaplnka. Na nádvorí sa zachovali základy predrománskeho karnera a pozostatky kruhovej rotundy, ktorá zanikla pravdepodobne začiatkom 15. storočia. Budovy v dolnej časti hradu charakterizovala predovšetkým obranná a hospodárska funkcia. Dominuje tu delová bašta pristavaná ku kaplnke a zvyšky hospodárskych budov a mlyna, ktoré sa archeologicky zistili a v základoch vyznačili. Na nádvorí sa zachovala povestná Omarova studňa, ktorú však navzdory povesti začali hĺbiť Katzianerovi vojaci okolo roku 1557 a dokončili ju v rokovh 1564-70. Na Matúšovej veži je kvádrovanie zo 14. storočia.Aktuálny stav
Na hrade sú umiestnené historické expozície Trenčianskeho múzea (zal. 1877), vzťahujúce sa na dejiny regiónu a samotného hradu. Upútava najmä expozícia historického nábytku a feudalizmu, inštalovaná v Barborinom paláci, cenné zbrane, obrazy ako aj praveké a národopisné exponáty v Ľudovítovom paláci a stála hradná galéria (v hospodárskej budove hradu). Okrem toho sú tu inštalované archeologické zbierky a nálezy získané počas archeologických výskumov na hrade. Expozície na hrade sú prístupné verejnosti po celý rok denne okrem pondelka od 9. do 12. h a od 13. do 17. h. Jedinečný je výhľad z ochodze Matúšovej veže - otvorí sa pred vami široká krajina, mestské architektúry z leteckého pohľadu a najmä mohutné gotické a renesančné opevnenie, vybiehajúce ďaleko do lesného porastu Breziny.Prístup
ŽSR, SAD Trenčín. Hrad sa nachádza priamo nad námestím.Autom
Autom na niektoré z parkovísk v meste a potom z námestia na hrad.Atrakcie na okolí
V blízkosti sa nachádzajú hrady Súča, Beckov a kláštor na Skalke. Priamo v meste lesopark na Brezine (520 ha). Z mesta vedú viaceré turistické značkované trasy do Strážovských vrchov, Považského Inovca a Bielych Karpát. Blízko ležia i známe kúpele Trenčianske Teplice.Mestské hradby - právo ohradiť sa hradbami dostal Trenčín v roku 1412, keď bol povýšený na slobodné kráľovské mesto. Mešťania začali opevnenie budovať pravdepodobne hneď, ale v roku 1464 ešte práce prebiehali. V roku 1510 došlo k obnoveniu a zosilneniu hradieb v súvislosti s prestavbou opevnenia hradu Zápoľským. Hradby boli spojené s opevnením hradu, netvorili však súvislú obrannú reťaz. Opevnené boli hlavne vstupné brány (horná brána - jej veža je zachovaná dodnes) umiestnené na koncoch nepravidelného námestia.
Kostol - farský Narodenia P.Márie, pôvodne gotický postavený v roku 1324 na mieste neznámeho staršieho kostolíka. Z gotickej stavby ostalo len polygonálne zakončené presbytérium, lebo kostol po požiari v roku 1528 dostal v rokoch 1553-60 novú loď. Táto prestavba dala kostolu dnešnú podobu - pôdorys sa zmenil na trojlodie s kamennými stĺpmi, na západe bola predstavaná veža. Pri barokovej prestavbe dostal kostol bočné kaplnky (jednou z nich je pohrebná kaplnka Illesházyiovcov).
Jezuitský, neskôr Piaristický kostol sv.Františka s kláštorom - barokový z rokov 1653-57. Jednopriestorový s bočnými kaplnkami, nad ktorými sa otvárajú emporové oratóriá. V priestore dominuje stredná loď, vrúbená dvojicami pilastrov, na ktorých spočíva rímsa nesúca pásy klenby a klenbu. Priečelie kostola je dvojvežové s barokovými sochami. Interiér zdobia iluzívne maľby so zdanlivou architektúrou a figurálnymi kompozíciami. Kláštorná budova je z rovnakého obdobia - pôvodne dvojpodlažná stavaná okolo rajského dvora. Prikúpením meštianskeho domu v susedstve ju nadstavali a v rokoch 1877-80 rozšírili. V interiéri sú bohaté štukové barokové klenby a nástenné maľby.
Vstupné
Otváracie hodiny
Hrad otvorený denne:máj– september 9.00 – 17.00 h
apríl, október 9.00 - 16.30 h
november – marec 9.00 – 15.30 h
Vstupné:
Malý okruh: (trvanie cca. 30 min., prehliadka Matúšovej veže)
85,- Sk dospelí
45,- Sk deti, študenti, vojaci, dôchodcovia
Veľký okruh: (trvanie cca. 75 min., kompletná prehliadka hradu)
125,- Sk dospelí
65,- Sk deti, študenti, vojaci, dôchodcovia
Na Trenčiansky hrad sa po dvoch rokoch opäť vracajú rytierske turnaje na koňoch, ktoré usporadúva skupina Normani. V príbehu, ktorý plánujú predstaviť trenčianskemu publiku, bude vystupovať okrem piatich rytierov aj takmer päť metrov veľký drak chrliaci oheň. Vystúpenia budú organizované každý deň okrem pondelka od 17. mája do 15. júna
Popis okolia
Trenčín - Staré historické mesto na strednom Považí, rozprestierajúce sa na oboch brehoch Váhu v Považskom podolí, na styku Strážovských vrchov a Bielycti Karpát. Významná archeologická lokalita. Staré historické jadro mesta je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Okrem hradu sú najvýznamnejšie stavebné pamiatky mesta: zachovalé časti mestského opevnenia, pôvodne gotický farský kostol na hradnom vrchu, pri ňom gotický karner, barokový piaristický kostol a kláštor, neskorobarokový bývalý župný dom, prev. renes. a barok. meštianske domy.V meste je Trenčianske vlastivedné múzeum, špecializované na dokumentáciu a prezentáciu dejín odievania, textilného a odevného priemyslu na Slovensku, Oblastná galéria M. A. Bazovského.