Ďalšie názvy
Starý hrad v Banskej Štiavnici (mestský hrad)Popis
Mestský hrad, renesančná protiturecká pevnosť vybudovaná z pôvodného románsko-gotického kostola, karnera a opevnenia. Stojí v historickom jadre Banskej Štiavnice na úpätí vrchu Paradajs a tvorí dominantu mesta.Vznik pamiatky
1.pol.13.st.Adresa
Starozámocká ul. 41 96901 Banská ŠtiavnicaTelefón
+421 45 691 31 13www
http://www.muzeumbs.sk/pages/starzam.htmlHistória
Mestský hrad, tzv. Starý zámok vznikol v 16. storočí, v čase tureckého nebezpečenstva, ktoré smerovalo z Balkánu na naše územie a ohrozovalo predovšetkým bohaté stredoslovenské banské mestá. Banská Štiavnica vzhľadom na mimoriadne zložitý horský terén nemohla využiť jednotný systém obrany tak ako iné mestá v krajine. Obranu preto sústredili do samostatných pevností, ktoré vybudovali v meste na dominantných miestach a prístupové cesty chránili úsekmi múrov pripojenými k opevneným domom v meste a k mestským bránam. V systéme obrany boli najdôležitejšie dve pevnosti - Starý zámok a Nový zámok.Pri vytváraní pevnostného systému sústredili pozornosť predovšetkým na priestor terasy, kde bolo už od románskych čias cirkevné centrum mesta. Prestavba opevneného cirkevného areálu na mestský hrad v roku 1548 nesie všetky znaky rýchlej funkčnej adaptácie na pevnosť zodpovedajúcu novej vojenskej technike. Pri prestavbe sa ponechali základné konštrukcie starších budov, dodnes čitateľné v súbore zachovaných objektov. Mestský hrad vznikol z troch celkov - z bývalého farského kostola Panny Márie, karnera sv.Michala a z opevnenia so vstupnou bránou a baštami. Tieto tri celky mali do polovice 16. storočia svoj samostatný historický a stavebný vývoj. Kostol Panny Márie bol pôvodne neskororománskou stavbou z prvej polovice 13. stor. Postavili ho ako trojloďovú baziliku so západnou vežou včlenenou do pôdorysu lode. Súčasťou kostola bola aj sakristia. Po zemetrasení (rok 1443), pri ktorom bol asi kostol poškodený, pristúpili k jeho prestavbe, ktorá prerástla v rokoch 1492 a 1515 do významného stavebného podujatia. Vynikajúcu architektonickú úroveň prestavby dokumentuje dodnes množstvo detailov, profilov ostení, portálov, časti rebier niekdajšieho klenbového systému, ako aj spôsob spracovania vretenovitého schodišťa. Do čias tejto prestavby datujeme aj vznik dodnes zachovaného opevňovacieho systému s bohato riešenou vežovitou vstupnou bránou. Jeho súčasťou sa stala obytná veža Himmelreich zo 14. storočia. Na JV od kostola stojí karner, ktorý postavili na niekdajšom cintoríne súčasne s kostolom. Stavba kruhového pôdorysu má spodný priestor zaklenutý na stredný stĺp, hlboko zapustený do zeme. Kruhový priestor kaplnky ukončený konchou si zachoval viacero vrstiev nástenných malieb a stopy po mladších gotických úpravách. Keď hrozba tureckého vpádu prinútila mesto prebudovať nákladne dokončený kostol na pevnosť, pri rýchlej prestavbe násilne uplatnili funkčné obranné prvky. Najväčším zásahom bola zmena dispozície kostola. Vnútorné nádvorie hradu vzniklo zbúraním klenieb hlavnej lode a zamurovaním triumfálneho oblúka i arkád medzi priestorom hlavnej lode a bočných lodí, čím vzniklo niekoľkoposchodové pavlačové nádvorie. Z pavlače viedli vchody do priestorov, ktoré vznikli viacnásobným prestropením bočných lodí. Sled prestavby dodnes dobre vidno na niektorých detailoch, najmä na niekdajšom triumfálnom oblúku na čelnej strane nádvoria. Kostol zvýšili o poschodie s nárožnými pozorovacími vežami, obvodové murivo medzi opornými piliermi spevnili a doplnili o delové strieľne. Súčasne upravili aj nový, dnešný vstup a zosilnili opevnenie, čím porušili aj pôdorys románskej kaplnky karnera. Charakteristickým znakom tejto prestavby je náhlivosť stavebných prác, vynútená blížiacim sa nebezpečenstvom. Až následná úprava zo 60-tych rokov 16. storočia prejavuje znaky so zmyslom pre reprezentáciu ovplyvnenú talianskymi vzormi, viditeľnými najmä v architektonických detailoch. Nakoniec v roku 1777 prestavali vstupnú vežu s cibuľovou strechou do barokovej podoby. V 19. storočí slúžila časť priestorov zámku pre potreby mestskej polície, ďalej ako mestská ľadovňa mäsiarov, mestský archív, knižnica, telocvičňa. Od 1.7.1900 sa Starý zámok stal sídlom Mestského múzea. V roku 1950 bol Starý zámok vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Interiér
Expozície na Starom zámku predstavujú návštevníkom históriu banskoštiavnického regiónu. Starý zámok je sám akousi učebnicou stavebných štýlov – od románskej kaplnky sv. Michala, až po barokovú vstupnú vežu. Priestory zámku sa vďaka niekoľkoročnej rekonštrukcii postupne otvárajú pre návštevníkov, a tak sa vytvára priestor pre inštaláciu nových expozičných celkov. V úvode prehliadky sa návštevníci oboznámia s najstaršou históriou regiónu prostredníctvom archeologickej expozície Baníci prichádzajú... Ďalšou časťou prehliadky je expozícia streleckých terčov, ktorých počet v zbierkach Slovenského banského múzea je jedinečný. Pravidelnou súčasťou prehliadky je aj expozícia Fajkárska dielňa, ktorá prezentuje históriu presláveného banskoštiavnického fajkárstva a Baroková plastika s originálmi sôch zo súsošia svätej Trojice. Najnovšou sprístupnenou expozíciou je maketa neskorogotického oltára z roku 1506. Voľnou súčasťou prehliadky je expozícia kováčstva. Starý zámok je vďaka svojmu atraktívnemu prostrediu kulisou pri viacerých zaujímavých festivaloch a divadelných predstaveniach. Približná dĺžka prehliadky: 60 minút.Exteriér
Pevnostná bloková štvorkrídlová stavba s ústredným nádvorím, charakteristická z diaľky strohými fasádami s radom delových strieľní a vežovitými arkiermi na nárožiach, ktoré boli súčasťou signalizačného systému obrany. Pevnosť je obohnaná mohutným kamenným opevnením s kruhovými baštami. Do opevnenia zapojili aj gotickú obytnú vežu Himmelreich, karner a pôvodne mohutnú hranolovitú bránu, už vystupujúcu z opevnenia, dnes zvýraznenú bohato profilovanou strechou, dominantou z čias barokizácie mesta. Z čias renesančnej prestavby sa zachovalo schodište s kamennými portálmi a fragmenty nástenných malieb. Zvyšky gotického kostola dokumentujú fragmenty klenieb, prípor, pôvodné klenuté presbytérium a kruhové schodište.Aktuálny stav
Starý zámok dodnes tvorí jednu z najvýraznejších dominánt Banskej Štiavnice. Turci sa Štiavnicu ani nepokúsili dobývať a ani ostatné vojenské udalosti hrad nepoškodili, takže sa nám (okrem barokovej úpravy strechy hlavnej veže) zachoval v pôvodnom stave. Keď sme objekt navštívili, už po tretí krát bolo zatvorené, pretože bol sviatok - Veľká Noc. Okrem nás tam bolo ešte 10 sklamaných turistov, zahraničný samozrejme nechápali. Logika podobná Kremnickej - keď je sviatok, máme zatvorené - sviatkujeme. Príďte cez pracovný týždeň. Dúfam, že sa to čoskoro zmení. Ak chcete Starý zámok navštíviť, radšej si telefonicky dohodnite vstup. Expozície sú zaujímavé a prestavba kostola na pevnosť nie je až takým obvyklým počinom a preto by ste si ju určite mali pozrieť.Prístup
SAD Banská Štiavnica. Hrad sa nachádza priamo v meste, nad námestím sv.Trojice.Autom
Autom na námestie, kde sa dá parkovať. Ak je námestie plné, vyjdite smerom hore na koniec námestia a zaparkujte pri ceste.Atrakcie na okolí
Glanzenberg, Nový zámok, MPR Banská Štiavnica, AntolVstupné
Otváracie hodiny
Mesiac Deň Čas PoznámkaJanuár Ut - Ne 8.00 – 16.00
Február Ut - Pi 8.00 – 16.00 V pondelok pre vopred nahlásené návštevy
Marec Ut - Ne 8.00 – 16.00
Apríl Ut - Ne 8.00 – 16.00 V pondelok pre vopred nahlásené návštevy
Máj Po - Ne 9.00 – 17.00
Jún Po - Ne 9.00 – 17.00
Júl Po - Ne 9.00 – 17.00 Každú stredu do 19.00
August Po - Ne 9.00 – 17.00 Každú stredu do 19.00
September Ut - Ne 9.00 – 17.00
Október Ut - Pi 8.00 – 16.00
November Ut - Pi 8.00 – 16.00
December Ut - Ne 8.00 – 16.00