![]()
Ďalšie názvy
Revištský hrad, hrad v Revištskom Podzámčí, Ryvchke, 1331 Reuisce, 1340 Ryuche, 1388 Revistye, Reuisthye
Popis
Zrúcanina hradu nad Revištským Podzámčím, na okraji zalesneného zrázu, na pravom brehu Hrona nad veľkým meandrom oproti obci Bzenica.
Vznik pamiatky
2.pol.13.st.
Adresa
96681 Revištské Podzámčie
Telefón
E-mail
www
História
Hrad postavili v druhej polovici 13.storočia, pravdepodobne okolo 1253 spolu so Šášovským hradom situovaným o 15 km ďalej na SV na druhej strane Hrona. Oba hrady strážili priechod úzkou dolinou cez Hronský úval - prístupovú cestu do stredoslovenskej banskej oblasti. V listinách sa Revište spomína 1265, neskôr 1331. Spočiatku hrad patril Ostrihomskému arcibiskupovi. Začiatkom 14. storočia ho dobyl Matúš Čák. Po jeho smrti ho spravovali kráľom poverení kasteláni. Po smrti Ľudovíta I. prenajímal hrad najmä Žigmund a napokon ho daroval spolu s banskými mestami v roku 1424 ako súčasť vena kráľovnej Barbore. Hrad bol ďalej kráľovským majetkom. V roku 1447 sa ho zmocnil Ján Jiskra a od neho ho výhodne získal nastupujúci kráľ Matej Korvín pre svoju manželku kráľovnú Beatrix. Tá ho v roku 1490 darovala spolu s hradom Šášov Dóciovcom, za verné služby. Vlastnili ho až do roku 1647, podobne ako viacero ďalších hradov na strednom Slovensku. Popravením posledného Dóciho prešiel hrad pod správu hlavného komornogrófskeho úradu v Banskej Štiavnici. Hrad bol tak ponechaný napospas Thökölyho kurucom. Keď boli v bitke pri Svätom Kríži povstalci porazení, hrad ťažko poškodili. Neskôr hrad sčasti opravili, v rokoch 1790 - 92 tu boli ešte ubytovne pre úradníkov banskej komory. Postupom času hrad pustol a v 19.storočí bol už iba ruinou.
Interiér
Exteriér
Dispozíciu gotického hradu ovplyvnil nepravidelný terén kopca. Skladal sa z vnútornej opevnenej veže a nádvoria, kde na opačnej strane stál palác. Obvodové murivo zrúcanín hradných budov má charakteristickú horizontálnu siluetu s vystupujúcou hmotou hranolovej veže, ktorá je jadrom gotického horného hradu a k nej priliehajúceho opevnenia. Hranolová veža (môžeme ju nazvať aj bergfrit) bola natočená nárožím proti skalnej šiji, najohrozenejšiemu miestu. Takto mohli jej šikmo orientované steny odrážať účinok dopadajúcich striel. Vstup z dolného do horného nádvoria chránila veľká podkovovitá bašta. Dolné predhradie v renesancii viackrát opevňovali.
Aktuálny stav
Hrad bol v roku 2002 vyčistený od zelene a vyzeral oveľa príťažlivejšie, ako rok predtým. Murivo sa zachovalo do značných výšok a je v ňom viacero deštruovaných otvorov okien a vstupov. Na nádvorí je cisterna vytesaná do skaly, mylne označovaná za studňu. Hrad je bohužiaľ v pokročilom štádiu deštrukcie, čo dokladujú aj kusy davnejsie spadnutého muriva v hornom hrade a v roku 2003 aj na obvodovom opevnení.
Prístup
ŽSR Žarnovica 5 km, Bzenica 2 km, SAD Revištské Podzámčie 1 km. Z Revištského Podzámčia, od zástavky SAD na hrad pešo 1/2 h.
Autom
Atrakcie na okolí
Zo Bzenice (ŽSR aj SAD) cez hron do Bukoviny, odtiaľ popod les, neskôr pri Hrone pod hrad. Pekná prechádzka je aj okolo Revištského rybníka o Malého Podzámčia. Blízke hrady: Žarnovica, Rudno, Breznica, Teplica, Šášov Oproti hradu, na ľavom brehu Hrona, v Štiavnických vrchoch kúpele Vyhne s termálnym kúpaliskom a viacerými umeleckohistorickými a technickými pamiatkami; z obce Bzenica (2 km na S, rodisko botanika, archeológa, múzejníka a etnografa Andreja Kmeťa, jeho rodný dom č.9 s pam. tabuľou - ešte stojí) vedie do kúpeľov 1 1/4 h. Nad obcou Vyhne štát. prír. rez. Kamenné more na juž. svahu Kamennej 495 m - klasický príklad kamenného mora v sopečných pohoriach Karpát. Z kúpeľov Vyhne možno pohodlne prejsť cez lesy po do kúpeľov Sklené Teplice (termálne kúpalisko, kúpeľný park, na kopci na záp. strane obce po nepatrné zvyšky hradu Teplica, dnes už zarastené hodne vegetáciou) - 2 1 /2 h. Na SZ od hradu Revište, v horách Vtáčnika sú dve tragicky pamätné obce z čias SNP: Kľak a Ostrý Grúň, ktoré fašisti vypálili a obyvateľov povraždili.
Vstupné
Otváracie hodiny
Popis okolia
Literatúra: Križanová/Puškárová: HZKS 1990, M.Slámka: Kamenní strážcovia, 2004
