Plavecký hrad

Ďalšie názvy

1274 Detreh, Dethruh, 1296 Detrech, 1394 Plosenstein, 1420 Plawcz, 1437 Detrehkw, 1469 Plozsten, 1532 Plawcz, Detrekő, Blasenstein, Plasenstein

Popis

Zrúcanina na strmom bralnatom kopci na úpätí Malých Karpát, pôsobivá silueta malokarpatskej panorámy od západu.

Vznik pamiatky

2.pol.13.st.

Adresa

90636 Plavecké Podhradie

Telefón

E-mail

www

História

Hrad vznikol ako kráľovská pohraničná pevnosť medzi rokmi 1256-1273. Od roku 1398 bol majetkom Stibora zo Stiboríc. Do 16. storočia ho vlastnili grófi zo Svätého Jura a Pezinka, potom Serédyovci, 1553-1575 Fuggerovci, po nich Balassovci; od 1641 nepretižite až do 20. storočia Pálffyovci. Sídlo panstva prešlo v polovici 17. storočia do kaštieľa v Malackách a hrad začal pustnúť.

Interiér

Exteriér

Gotický hrad tvoril strednú časť dnešnej ruiny, pozostával z hranolovej veže a paláca. V druhej pol. 16. storočia hrad nákladne prestavali na dokonalú renesančnú pevnosť s dolnými nádvoriami. Postupne ho znovu opevňovali a udržiavali aj v priebehu 17. storočia, keď ho doplnili o nové delové bašty. V roku 1706 ho poškodilo cisárske vojsko, ktoré ho dobylo od povstalcov. Odvtedy ho už neobnovili.

Aktuálny stav

Hrad sme navštívili naposledy 4/2006. Rozložité hradné zrúcaniny si zachovali vonkajšie murivo opevnenia, výraznú delovú baštu a murivo paláca i ústrednej veže. Vo východnej bašte sa zachovala kamenná renesančná brána. O hrad sa začali starať dobrovoľníci v rámci akcie Odkínanie hradov, čo vidno najmä na vstupnej bráne a úbytku náletovej zelene. Držíme palce.

Prístup

ŽSR, SAD Plavecké Podhradie. Po ceste , neskôr strmo úbočím hradného vrchu na lúčku pod hradom - 1 h; z lúčky niekoľko minút k vstupnej bráne hradu.

Autom

Autom až na koniec obce po , z lúky kde je informačná tabuľa ďalej po značke na hrad.

Atrakcie na okolí

V záp. svahu hradného vrchu sa nachádza Plavecká jaskyňa dlhá 125 m, chrán. prír. výtvor je súčasťou Plaveckého krasu (asi 35 km2) s množstvom krasových jám, kaňonovitých dolín a jedenástich jaskýň. Susedný vrch Pohanská 495 m je štát. prír. rez. a archeolog. lokalitou - od hradu 1/2 h; na vrchole zvyšky niekoľkých pásov valov a sídelných jám býv. keltského sídliska (oppidum), v štát. prír. rez. sa chráni vzácna suchomilná a teplomilná vegetácia a živočíšne spoločenstvá na vápencovom podklade.