Ďalšie názvy
hrad v Starej Ľubovni, Stará Ľubovňa, 1311 castrum Liblou, 1312 castrum de Lyblio, de Lublow, 1314 castrum Lyblyo, 1322 arx LublowPopis
Čiastočne zachovaný a rekonštuovaný hrad na vápencovom kopci nad cestou a ľavým brehom Popradu, oproti mestu Stará Ľubovňa, dominanta Ľubovnianskej kotliny., Stará ĽubovňaVznik pamiatky
1.pol.14.st.Adresa
Zámocká ul. 0 Stará ĽubovňaTelefón
www
História
Vznik hradu je kladený do druhej polovice 13. storočia, resp. na začiatok 14. storočia. Patril do sústavy hraničných pevností chrániacich cesty do Poľska. Podľa niektorých prameňov (Menclová, Slivka, Čaplovič, Chalupecký) ho vybudoval pravdepodobne okolo roku 1280 poľský knieža Boleslav, ktorý bol manželom Kunigundy, dcéry uhorského kráľa Belu IV. V tomto čase vznikla kruhová veža a gotický palác. Začiatkom 14. storočia hrad rozšírili o další, východne situovaný palác a ďalšie budovanie hradu urýchlili štátoprávne zmeny po roku 1299 ako aj vnútropolitické boje oligarchov proti centrálnej kráľovskej moci. V rokoch 1308-1312 patril hrad Omodejovcom, a od roku 1315 Drugethovcom. Podľa iných prameňov (Beňko, Fügedi, Števík) hrad vznikol na začiatku 14. storočia z iniciatívy kráľa Karola Róberta (prvá písomna zmienka je z roku 1311, keď sa spomína pod názvom "Liblou"). Prvými správcami boli Omodejovci, nie Matúš Čák ako uvádza literatúra, ten bol len spojenec Omodejovcov proti panovníkovi, keď si chceli hrad privlastniť, čo sa im nepodarilo, pretože Karol Róbert v roku 1312 Omodejovcov porazil. Ďalej sa uvádza, že hrad sa stal od roku 1323 majetkom Drugethovcov. Určenie vzniku hradu - v závere 13. storočia, či začiatkom 14. storočia - nemá na jeho dispozičné riešenie, či stavebné postupy žiaden vplyv a tak s najväčšou pravdepodobnosťou hrad vyzeral tak ako je uvedené na kresbách J.Česlu. V roku 1412 sa spolu s 13 spišskými mestami dostal do poľského zálohu a stal sa sídlom poľských richtárov. V roku 1432 a 1451 ho poškodili počas husitských vojen a v roku 1553 ho takmer zničil veľký požiar. Jeho obnovu začali v roku 1555 za starostu Jána Bonera. Hrad nákladne renovovali a rozšírili, pričom veľkú pozornosť venovali protitureckému renesančnému pevnostnému zariadeniu. V rokoch 1591-1745 sa stala richtárom kniežacia rodina Ľubomirskovcov, ktorí vykonali na hrade viaceré stavebné práce. Upravovali objekty na terase druhého nádvoria, na juhozápadnom nároží, opravili dovtedajšie budovy hradu a mnohé z nich ukončili dekorativnymi atikami. V roku 1647 postavili kaplnku a vybudovali tretie nádvorie. Manželka Alberta III. Mária Jozefa nariadila uskutočniť opravu hradu. Projekt vypracoval Francesco Placidi v polovici 18. storočia, ale nerealizoval sa.Pod jeho vedením prebehla v rokoch 1746-1760 len rekonštrukcia hradu. Po roku 1772, keď už hrad nebol centrom miest zálohovaných Poľsku, jeho význam upadol. Využívali ho ako kasáreň, neskôr slúžil ako skladisko a napokon ho v roku 1819 štát predal J.F.Raiszovi, ktorého rodina však hrad po 55 rokoch prepustila mestu, pre nákladnú údžbu. Ani mesto nezvládalo hrad udržiavať a preto ho v roku 1883 odpredalo. Novým majiteľom bol poľský gróf Zamoyski, ktorý nechal v roku 1930 opraviť kaplnku a obytný trakt na južnej terase. V jeho vlastníctve bol hrad do roku 1945. Krátko po tomto roku sa rekonštruovaný objekt využíval ako škola v duchu doby. Až v roku 1971 sa začal na hrade archeologický a architektonický výskum ktorý nakrátko ustal po roku 1989 ale v súčasnosti sa hrad znova opravuje. Najnovším prírastkom je zastrešenie hlavnej veže a jej postupná oprava.
Interiér
V niektorých miestnostiach sa zachovali valené a pruské klenby.Exteriér
Najstaršou časťou hradu je kruhová veža s mohutnými opornými piliermi a priľahlý gotický palác. Obe pôvodne opevnené stavby stoja na najvyššom bode brala boli ohradené obvodovým múrom a do objektu sa vstupovalo bránou v múre. O niečo mladší je palác situovaný východne. Tieto objekty vytvárajú horný hrad s nádvorím. Na budovách sa zachovali obvodové murivá do značnej výšky a na gotickom paláci zvyšky renesančnej atiky i renesančných ostení okien a rímsy. Vzhľadom na terén sú ďalšie dve nádvoria riešené terasovito. Na druhom nádvorí, pristavili k bráne budovu s podbráním a obranu hradu zabezpečovala veľká delová bašta na východe a srdcový delový bastión na západe pod bránou. Neskôr tu pristavali další palác k obvodovému opevneniu na východnej strane, k objektu na západnej strane pristavili barokový palác (1642) a na terase kaplnku. Posledné, tretie nádvorie je smerované na JV pred veľkou baštou a chráni vstup do areálu s bránou z roku 1664, ktorá mala padací most. Na múroch tohto nádvoria sa čiastočne zachovala atika.Aktuálny stav
Na hrade sa nachádza historická expozícia, expozícia dobového nábytku, chladných zbraní a rodu Zamoyských. Na hrade je aj výstavna miestnos?, kde sú každoroène výstavy poèas sezóny. Správcom hradu je ¼ubovnianske múzeum v Starej ¼ubovni.Prístup
ŽSR a SAD, MHD Stará Ľubovňa. Z centra mesta prístup na hrad 1/2 h. Z hradu je pekný výhľad na Ľubovniansku vrchovinu.Autom
K hradu je možný prístup aj autom – z hlavnej cesty pri moste odbočiť na Zámockú uIicu na parkovsko k hradu.Atrakcie na okolí
Blízke hrady: Plaveč, Podolínec, Kežmarok, Holumnica.Jarabinský prielom na S od obce Jarabina - pekné kaňonovité údolie, vytvorené Malým Lipníkom, s kaskádami a krútňavovými hrncami, chránený prírodný výtvor - zo St. Ľubovne 1 1/2 h (od Jarabiny, kam sa môžeme dostat' autobusom, 1/2 h). Ďalšie značkované chodníky vedú idylickým, rázovitým krajom ľubovnianskej vrchoviny.
Vstupné
Otváracie hodiny
Otváracie hodiny hradu:máj - september: 9.00 - 18.00, denne;
október: 10.00 - 15.00, denne
V podhradí je expozícia Múzea Ľudovej architektúry tejto oblasti. Skanzen je otvorený: máj - september: 9.00 - 18.00, denne a október: 10.00 - 15.00, denne. Viac info na Múzeum a hrad Ľubovňa.
Otváracie hodiny mimo sezóny (X.–IV.):
hrad
utorok - nedeľa 10.00 - 15.00, posledný vstup o 14.00
skanzen a Červený kláštor
len vopred nahlásené skupiny nad 30 osôb (052/ 43 224 22, skanzen - 052/ 43 239 82, muzeum@slnet.sk)
Počas veľkonočných sviatkov budú všetky tri expozície Ľubovnianskeho múzea sprístupnené verejnosti okrem veľkonočného piatku (6.IV.2007)
Popis okolia
Stará Ľubovňa - Staré historické spišské mesto v Spišsko-šarišskom medzihorí, na pravobrežnej terase rieky Poprad. Stará Ľubovňa vznikla v druhej polovici 13. storočia, prvýkrát sa spomína v listine z roku 1292 keď sa jej ukladá povinnosť udržiavať opevnenie mestečka Podolínec. V roku 1299 už cirkevne patrila do spišského prepošstva, predtým prislúchala do zväzku kráľovského biskupstva. V roku 1301 ju kráľ Václav daroval Gtirgeyovcom, v roku 1342 obdržala právo výročných trhov a 1364 jej Ľudovít udelil mestské výsady. V roku 1412 mesto spolu s hradom dal kráľ Žigmund do zálohu poľskému kráľovi Vladislavovi. Vtedy sa stala centrom Provincie XVI spišských miest, kde sídlil poľský gubernátor. V poľskom zálohu bola Stará Ľubovňa až do roku 1772 a do roku 1876 bola súčasťou správneho celku XVI spišských miest. Potom patrila do spišskej župy ako mesto so zriadeným magistrátom.Mesto má zachované pravidelné štvorcové námestie s meštianskymi domami s renesančnou dispozíciou a neskoršími barokovými a klasicistickými úpravami fasád - z nich dve majú otvorené renesančné arkády, orientované na námestie. Na námestí je aj pôvodne ranogotický kostol.cký kostol.