Select Page


Ďalšie názvy

Lednický hrad; 1259 de Lednyche, 1316 Lednuche, 1393 castrum Lednyche, 1408 castrum Lednycze

Popis

Zrúcanina hradu nad obcou Lednica v Bielych Karpatoch, vytvárajúca spolu s hradným bralom výraznú krajinnú dominantu okolia.

Vznik pamiatky

1.pol.13.st.

Adresa

2063 Lednica

Telefón



E-mail

kastelan@hradlednica.sk

www

www.hradlednica.sk

História

Postavili ho ako pohraničný hrad v polovici 13. storočia na ochranu cesty vedúcej na Moravu a spočiatku bol v rukách kráľa. Začiatkom 14. storočia sa hradu zmocnil Matúš Čák a koncom 14. storočia ho vlastnila rodina Pakšiovcov. Počas vlády Žigmunda sa majiteľmi stali Bielikovci, ktorých dcéra sa vydala za Blažeja Podmanického. V rokoch 1432 - 1434 ho ovládli husiti. Počas zápasov o uhorský trón vydal v roku 1475 Lednicu Matej Korvín svojmu prívržencovi Nehézovi a panovník Vladislav II. daroval Lednicu v roku 1504 Podmanickovcom. Keďže spory o Lednicu pretrvávali aj po vyriešení panovníckej krízy, bratia Podmanický v roku 1533 na hrad zaútočili a obsadili ho násilím. Panovník Ferdinand si opätovným darovaním Lednice získal Rafaelovu náklonnosť. Po jeho úmrtí hrad kúpil košický kapitán Imrich Telekeši, ktorého pre jeho zbojstvá nakoniec popravili. Z hradu prepadával nielen obchodné karavány, ale aj obyvateľov. Napokon ho Thurzo doplapil a v Bratislave ho v r. 1601 popravili. V prvej polovici 17. storočia získal hrad a panstvo Juraj Rákóczi. Vtedy sa do Lednice a Púchova uchýlili do vyhnanstva českí bratia, s ktorými udržiaval styk aj Jan Ámos Komenský. V poslednom protihabsburskom povstaní obsadili hrad kuruci Františka Rákócziho II. a po potlačení povstania cisárske vojsko roku 1710 hrad vypálilo. Potom hrad dostali do zálohu Maťašovskovci, ktorí ho aj v roku 1746 dali opraviť. Potom hrad vystriedal rôznych majiteľov, pôsobil však skôr ako príťažok k Lednickému kaštieľu a kým ešte v roku 1830 stáli všetky budovy, na vyobrazeniach o 70 rokov neskôr je to už len ruina.

Interiér



Exteriér

Hrad, postavený na strmom brale, sa skladal z troch od seba odstupňovaných častí a bol takmer neprístupný. Z malého, nižšie položeného predhradia, kde boli obranné bašty, väznica, miestnosť pre drábov, maštaľ pre kone, voziareň a kováčska dielňa. Vedľa nej boli schody k druhému padaciemu mostu, ktorý umožňoval vstup do skalného tunela. Až neskôr tu vybudovali delovú baštu. Tunel bol jediný prístup na nádvorie stredného hradu, kde boli hlavné palácové stavby, obytné budovy pre služobníctvo, hospodárske miestnosti, sklady a byt kastelána. V najvyšších mistnostiach stredného hradu boli schody do veže, z ktorej sa dalo prejsť na plošinu, kde začínali i do skaly vytesané schody na najvyššie položenú prírodnú pozorovateľňu.

Aktuálny stav

Hradné bralo nesie v súčasnosti len zvyšky múrov, ktoré dávajú tušiť pôdorysnú skladbu jednotlivých palácových objektov ako aj veže. Pred vstupnou bránou je ešte badateľná priekopa a valy, aj obvodový pôdorys najnižšieho hradu. Vpravo od brány je na roku torzo flankovacej bašty so strieľňou. Plocha nádvoria je spevnená betónom, pretože sa tu v minulosti konali obecné slávnosti a bol tu aj provizórny amfiteáter. Vstupná bašta bola v 60tych rokoch minulého storočia opravovaná, čo vidno na jej nevhodnej omietke a veľkých kavernách v interiéry bašty. Kameň z bašty bohužiaľ kradnú domáci na rôzne drobné stavby. Do hradu sa dostanete len na vlastné nebezpečenstvo, ak budú otvorené kovové dvere. Vystúpate po provizórnych schodoch k tunelu vytesanému do skaly a cez tunel do areálu stredného hradu. Po ľavej strane - najstaršia palácová stavba ako aj hradné bralo už nutne potrebujú odstránenie zelene, proti čomu sú však "zelení". Je to škoda, pretože zeleň skrýva miestnosti a nosné prvky klenieb vytesané do skaly. Po pravej strane tunela je fragment veže a za ňou konzervované palácové stavby. Od veže vedie do horného hradu kovový rebrík pozdĺž skaly, o ktorú sa opierala aj veža, na jej vrchol. Odtiaľ je možné vyjsť po schodoch vytesaných do skaly až do pozorovateľne - bývalej "Straky".
O hrad sa stará a o jeho záchranu sa pokúša Historicko-astronomická spoločnosť. Po tom, čo zo stredného hradu vypadla časť obvodovej steny a objavil sa výsyp, ktorý je viditeľný aj zvonku zo severnej strany, začal hrad zaujímať aj obec. Bohužiaľ nápomocný je len Obecný úrad, obyvatelia obce nejavia o hrad príliš záujem, čo je škoda. Spojenie a vzájomná spolupráca s HAS by priniesla napokon osoh aj im, tak ako to je aj na iných hradoch.

Prístup

SAD Lednica. Z obce od smerovníka pred kostolom po smerom na Lednické bradlo na hrad.
ŽSR a SAD Lednické Rovne. Z obce cez sedlo Zadná hora po do obce Lednica a odtiaľ po na hrad - 10km.
ŽSR a SAD Púchov. Po cez obec Horná Breznica do obce Lednica - 9km a ďalej na hrad.

Autom

Autom do obce lednica, parkovanie je najvhodnejšie pri kostole, alebo pri bývalej píle.

Atrakcie na okolí

Okolie hradu je vhodné na turistiku. Moja najobľúbenejšia túra je po cez Červený Kameň a odtiaľ po na Chmeľovú (925m) odkiaľ je nádherný výhľad od Púchova cez Ilavu, Košecu až po Trenčín. A odtiaľ dolu do Vršateckého Podhradia na hrad Vršatec.

Vstupné

dobrovoľné

Otváracie hodiny

Hrad je prístupný len na vlastné nebezpečenstvo. Pômôžte hradu pri jeho obnove:

Popis okolia

Obec Lednica sa prvýkrát uvázda spolu s hradom v roku 1259. Pred 1332 už bola farnosťou a v roku 1471 už bola nazývaná mestečkom s právom na tri jarmoky. Tvorila stredisko Lednického panstva ktoré malo v 19. storočí v obci majer, pivovar, dva mlyny, lom na tuf a vápenku. Sídliskové nálezy lužickej kultúry z ml. doby bronzovej a púchovskej kultúry z doby laténskej a rímskej svedčia však aj o jej staršom osídlení.
Kostol sv. Jána Nepomuckého - barokový z rokov 1732-1735. Jeho predchodcom bol starší renesančný pravdepodobne drevený kostol ktorý stál pri pôvodnej ceste na hrad. Opravovaný bol v roku 1789, 1801 a v 19. a 20. storočí. Jednoloďová baroková stavba so segmentovým uzáverom presbytéria, pristavanou dvojpodlažnou sakristiou, vstavanou vežou a pristavanou predsieňou. Priestory sú zaklenuté valenou klenbou s lunetami, hlavný oltár barokový.
Literatúra: Kočiš - Od Čachtíc po Strečno, Súpis Pamiatok II.