Ďalšie názvy
Blatnický hrad, Blatnitha, 1323 Balathnice
Popis
Zrúcanina hradu na nízkom vápencovom chrbte Plešovice, oddeľujúcom Gaderskú dolinu od Turčianskej kotliny, zhruba 2 km od obce Blatnica., Blatnica
Vznik pamiatky
1252
Adresa
3815 Blatnica
Telefón
E-mail
www
História
Blatnický hrad na strmom kopci za obcou rovnakého mena vznikol v druhej polovici 13. storočia a prvú správu o ňom máme z roku 1300, keď bol jeho majiteľom Peter z Brezovice. Neskôr sa stal kráľovským majetkom. Hrad postavili na ochranu cesty zvanej magna via, vedúcej z Nitry na sever. Keď sa začala používať západnejšie situovaná pohodlnejšia komunikácia z Nitry cez Mošovce do Martina a ďalej na sever, stará cesta pod menom antiqua via stratila svoj pôvodný význam a dôležitosť hradu upadla. Preto panovníci nemali oň väčší záujem. Dávali ho často do zálohu, a tak hrad prechádzal v 15. a v prvej polovici 16. storočia rukami rôznych držiteľov (Pongrác zo Sv. Mikuláša, Peter Komorovský, rodiny Necpalskovcov, Juštovcov a i.), ktorí ho často skôr iba spravovali a využívali, než udržiavali. Hrad rozšírili až Révayovci, ktorí ho dostali do vlastníctva roku 1540. V druhej polovici 16. a na začiatku 17. storočia vybudovali veľké predhradie s novými budovami. Na konci 17. storočia sa hradu zmocnili povstalci Imricha Thökölyho a na začiatku 18. storočia aj kuruci Františka Rákócziho II. Po utíchnutí povstaní význam Blatnického hradu upadol. Roku 1744 ho dali ešte opraviť, v roku 1790 však už nebol obývaný a odvtedy pomaly pustol.
Interiér
Exteriér
Hrad sa skladal z dlhého, pomerne úzkeho paláca, zosilneného na severnej a južnej strane polkruhovitými vežami a chráneného na severovýchodnej strane strmou priepasťou. Západná veža, postavená na zraniteľnejšom mieste, je oveľa mohutnejšia a väčšia ako východná. Sprístupňovalo ju samostatné točité schodište, postavené na jej južnej strane. Na juhovýchodnej, prístupnejšej strane bolo malé nádvorie uzavreté hradbami so štvorbokou vežou. Múr opevnenia, ktorý obklopoval prvé nádvorie, mal na západe vstup ponad priekopu vysekanú do skaly. Chránila ho otvorená oblá bašta.
Aktuálny stav
Zachované je murivo západnej veže, ktorá sa čnie aj dnes do veľkej výšky a sú nej vidieť štrbinové strieľne. Horný hrad zovretý medzi dve veže sa bohužiaľ značne rozpadáva - hlavne jeho spojovacia palácová časť. Na hospodárskych budovách v dolnom hrade je celkom zachovalé nárožné kvádrovanie. Murivo sa pomaly zvetráva do doliny, hlavne nad strmým úbočím. Na obe plochy po baštách je možné vystúpiť a je odtiaľ nádherný výhľad. Hrad je však prístupný, tak ako každá ruina, len na vlastné nebezpečenstvo a preto buďte opatrní.
Prístup
Z Blatnice pešo pod hrad Gaderskou dolinou po necelých 2 km k prvej horárni, od horárne hore na hrad neznač. chodníkom asi 1/4 hodiny. Ak si chcete trasu skrátiť čo najviac, z obce popri kostole na lúku po úbočí vrchu až do mierneho sedla, odtiaľ mierne vpravo na hrad.
Autom
Autom až po zákaz vjazdu pri vstupe do Gaderskej doliny - parkovanie možné na ceste pri rekreačnom zariadení.
Atrakcie na okolí
Blízke hrady: Zniev, Sklabiňa, kaštiele v Blatnici - barokovoklasicistický kaštieľ z 1. pol. 18 storočia a neskoro – barokový kaštieľ z 18. storočia. Ďalšie pamiatky: klasicistický evanjelický kostol z r. 1785-1786, dom botaničky Izabely Textorisovej, múzeum Karola Plicku (v bar.klasic. kaštieli).
Vstupné
Otváracie hodiny
Popis okolia
Blatnica - starobylá obec v Turčianskej kotline 17 km južne od Martina. Je významnou archeologickou lokalitou, v jaskyni Mažarná sa našli doklady pravekého a starovekého osídlenia. Prvé správy o obci pochádzajú z roku 1230. v diplome z roku 1377 sa obec nazýva „villa regalis“ a hrad „castrum regalis“, teda kráľovská dedina a kráľovský hrad - pôvodne bola Blatnica podhradím Blatnického hradu. Pôsobilo tu aj viacero významných osobností. Dlhší čas tu žila známa botanička Izabela Textorisová, ktorá zanechala bohatý herbár z okolia Tlstej. Blatnica má najväčší kataster v Turci, prevažnú väčšinu tvoria lesy. Leží po oboch stranách Blatnického potoka. V obci nájdeme mnoho murovaných domov s veľkými bránami (typ olejkársky) a typické turčianske drevené domy s kožovkou len medzi trámami stien. Každoročne sa tu konajú Dni národnej kultúry Turca. Literatúra: Križanová, Puškárová: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku, Janota: Slovenské hrady ©, Súpis pamiatok I.
