Ďalšie názvy
Súľovský hrad, Súľov-Hradná, Rohach 1470, RoháčPopis
Zvyšky murív hradu, vtesnané do bralných škár v Súľovských skalách, vysoko nad miestnou časťou Súľov, ležiacou pri ceste z Bytče do Hradnej.Vznik pamiatky
15.st.Adresa
1352 Súľov-HradnáTelefón
www
História
Hrad Súľov postavili pravdepodobne začiatkom 15.storočia ako jeden z najmladších hradov na Považí. Spomína sa pomerne neskoro, až v roku 1470, keď kráľ Matej Korvín dovoľuje aby sa z hrádku Roháč stal hrad. Z uvedeného vyplýva, že už pred rokom 1470 bolo na tomto mieste opevnené miesto, ktoré slúžilo k pozorovaniu a stráženiu okolia. Prvá prestavba sa dokončila práve v spomínanom roku 1470 a mohli ju ovplyvňovať taliansky stavitelia. V roku 1550 ho zničil požiar. Následná oprava sledovala zachovanie charakteru a rozsahu hradu i jeho konštrukcií, pretože terén nedovoľoval hrad rozširovať a budovať prístavby. Neskoršie opravy a úpravy sa uskutočnili za Kataríny Bošániovej, avšak v roku 1703 vyjadruje Žigmund Sirmiensis - Súľovský rozhorčenie nad stavom budov hradu. Ešte v roku 1730 sa na hrade zdržiavalo vojsko a hrad ako tak plnil funkciu. Nutná oprava hradu sa kôli nezhodám členov rodu Sirmiensis nekonala, snáď aj preto, že obývali pohodlné kaštiele v obci. V roku 1739 sa ešte jednému z členov rodu určuje bývanie a kuchyňa na hrade a v areáli má bývať aj strážnik a hájnik v jednej osobe. Neskôr (1752-1759) si členovia rodu odniesli svoje podiely majetku - ostalo len najnutnejšie zariadenie a na hrade tak odvtedy nikto nebýval. Stráženie hradu prestalo v roku 1780 a o hrad sa viac nikto nestaral. Zemetrasenie v roku 1858 (Súpis pamiatok uvádza nesprávne 1763 - Komárno) objekt tažko poškodilo, odvtedy už nebol opravený a postupne chátral. Medzitým ešte hrad vyhorel a dnes z neho zostali len fragmenty muriva nalepené na skalách.Interiér
Dnešný interiér hradu prakticky neexistuje, ak nerátame priestor vytesaný do skaly a jedinú klenbu na hrade (viď foto). Zachoval sa nám však popis interiéru hradu z 8.3.1752, ktorý vznikol pri príležitosti delenia majetku pre dedičov.Exteriér
Hrad bol postavený medzi troma mohutnými skalnými útvarmi. Na ruine možno ešte rozoznať, ako sa základy hradného objektu prispôsobovali terénu. Hradný areál sa skladal z horného a dolného hradu, pričom vzdialenosť medzi týmito dvoma častami hradu možno odhadnút' na 25 metrov, výškový rozdiel od úrovne dolného hradu k podlažiu prvého poschodia horného hradu je 14 metrov. Výška ruiny je zhruba 18 metrov. Dolný hrad tvorila obranná vstupná bašta s rozmermi 5x10 metrov s viacerými podlažiami. Prízemná miestnosť so štyrmi oknami, ktoré sú jasne viditeľné, mala asi osem strieľní. Hrúbka múrov 80-120 cm. Do horného hradu sa dalo vstúpit' cez veľmi úzky otvor v skale, široký sotva pre jednu osobu a navyše chránený ešte padacím mostíkom. Pravdepodobne 18 miestností horného hradu malo klenby, múry hrubé 80-100 cm. Výškový rozdiel spájalo strmo stúpajúce schodište, vysekané v skalnom podloží. V hornom hrade je do skaly vytesaná cisterna na dažďovú vodu, s rozmermi 80x150 cm, dnes zasypaná odpadom a kamennými sutinami. Na najvyššom bode horného hradu stála pozorovateľňa s výborným výhľadom na okolie.Aktuálny stav
Zo stavieb sa zachovali základy budov a stopy po trámoch a kotveniach klenby vysekané v skale a nepatrné zvyšky múrov s otvormi po oknách. V dolnom hrade je zachovalá časť paláca s rozhľadnou plošinou na jeho opornej skale, badateľný je aj vstup do hradu so strieľňou v skale a prekopaná skalná tiesňava pred vstupom do horného hradu. V hornom hrade je v strednom paláci klenba a stopy po kamenom schodišti, skalný pylón ktorý nesie stopy po schodišti a pri ktorom sa dierou v murive a železným rebríkom vchádza do najvyšie položenej časti hradu so stopami po cisterne a rozhľadnej veži.Prístup
ŽSR Bytča 10km, SAD Súľov-Hradná. Najkratšia cesta na hrad je z obce Súľov-HradnáAutom
Autom na malé parkovisko v doline, priamo k smerovníkom so značkami. Tu začína aj náučný chodník.Atrakcie na okolí
Od rázcestia značkovaných chodníkov pod hradom si možno zvoliť viacero trás na spoznanie skalného sveta Súľovských skál, ktoré tvoria štát. prír. rez. na rozlohe 543ha, vyhlásenú už v roku 1929. Hlavným objektom ochrany sú zvláštne skalné útvary treťohorných zlepencov podoby veží, ihiel a stĺpov. Nájznámejšia je Gotická brána. Vďačný je prechod k ďalšej zrúcanine - Hričovskému hradu, ktorý je zachovalejší.Ostatné okolité hrady: Považský hrad, Bytča, Budatín, Lietava. ava.