Glanzenberg hrad

Ďalšie názvy

Popis

Zo severnej strany údolia Štiavnického potoka dominuje mestu Banská Štiavnica kopec Glanzenberg, nazývaný aj Staré mesto. Jeho zväčša zalesnené územie je na juhovýchodnej strane ukončené takmer zvislými skalnými stenami, pod ktorými pôvodný terén pokrývajú haldy.

Vznik pamiatky

Adresa

Kammerhofská ul. 96901 Banská Štiavnica

Telefón

E-mail

www

História

Z doterajších archeologických výskumov vykonaných Slovenským banským múzeom v Banskej Štiavnici jednoznačne vyplýva, že na prelome 12. a 13. storočia existoval na Glanzenbergu hrad - neveľké opevnené sídlo s vežovitou stavbou. Zabezpečoval zrejme ochranu kráľovského majetku plynúceho z baní. Ťažba striebra dosahovala v tej dobe päťdesiat percent z celkovej produkcie Uhorska. Odkryté pôdorysy stavieb a široko koncipované opevnenie svedčia o výraznom rozšírení areálu hradu od 13. storočia, súčasne s rastom prosperity banského podnikania. Stáva sa pravdepodobne sídlom kráľovskej banskej komory a jej správcov - zástupcov panovníka. Po zániku hradu v 15. storočí postavili na ruinách týchto stavieb hutnícku pec a skúšobňu rúd. Objekty technicko-výrobného charakteru, spolu so sprievodnými nálezmi baníckych kahancov, technickej keramiky a trosky, súvisia s banskou činnosťou v ich bezprostrednej blízkosti. Pravdepodobne s baňami, spomínanými na Glanzenbergu v písomných prameňoch z roku 1509. V polovici 16. storočia opevnili lokalitu bývalého hradného areálu zemným valom a priekopou a jej územie začlenili do systému protitureckej obrany mesta.

Interiér

Exteriér

Najstarší opevnený areál sa nachádzal v najvyšších polohách severozápadnej časti kopca (749 mnm). Tu sa odkryli základy dvoch objektov obdĺžnikového pôdorysu s rozdielnou hrúbkou murív. Z nich mohutnejšie a staršie sú datované na koniec 12. storočia. Obe vežovité stavby boli prepojené nádvorím. Hradobný múr rozšíreného opevneného sídla pokračoval severovýchodným smerom. V centrálnej časti areálu sa zistili murivá ďalších neúplných viacpodlažných kamenných stavieb s portálmi a zachovanými železnými gotickými dverami (14.storočie). Na juhovýchodnej strane polohy sa na viacerých miestach výskumom zachytil priebeh opevnenia z 13. storočia. Z vnútornej strany k nemu pribudovali dve stavby - jednu obdĺžnikového a druhú lichobežníkového pôdorysu s kamennými portálmi datovanými do prelomu 14. a 15. storočia. Do suterénnych priestorov sa vstupovalo schodmi, vysekanými v skale.

Aktuálny stav

Lokalita s viac ako trojhektárovou výmerou je významným archeologickým náleziskom - vyhlásenou kultúrnou pamiatkou. Leží medzi dvomi bohatými rudonosnými žilami - Špitáler a Bieber a úzko súvisí tak s počiatkami baníctva v regióne ako i s genézou osídlenia. V konfigurácii terénu sú dodnes čitateľné stopy po povrchovom dobývaní, valových opevneniach a deštrukciách zaniknutých stavieb, ktoré sa už niekoľko rokov odkrývajú a skúmajú. Lokalitu sme navštívili naposledy 4/2003 a je to veľmi príjemná prechádzka spojená s výhľadmi na Banskú Štiavnicu.

Prístup

SAD Banská Štiavnica. Hrad sa nachádza na vrchu nad mestom. Najlepší prístup je od stredu mesta po značke.

Autom

Autom na námestie, odtiaľ po turistickom značení.

Atrakcie na okolí

Vstupné

Otváracie hodiny

Popis okolia

Banská Štiavnica - staré banské mesto rozkladajúce sa v centre Štiavnických vrchov. Územie mesta bolo osídlené už v neolite, odkryli tu sídlisko z mladšej doby železnej a poveľkomoravskej. Písomné správy o ťažbe zlata a iných kovov sa zachovali z rokov 1156 a 1217, dolovanie je však staršieho dáta. Od konca 12. storočia sa tu usadzovali nemeckí prisťahovalci, ktorí priniesli so sebou aj vyspelejšiu banskú techniku. Banská Štiavnica dostala mestské výsady ešte pred tatárskym vpádom. Základom rozvoja mesta boli bohaté ložiská strieborných, zlatých, ale aj iných rúd. V stredoveku patrila medzi najvýznamnejšie európske banské mestá. Výstavná architektúra mesta, dominanty, ulice a námestia, rozprestierajúce sa na strmých úbočiach, boli výsledkom hosp. prosperity mesta a aj navonok odzrkadľovali obdobia konjunktúry. K najvýznamnejším pamiatkam - okrem Glanzebergu, Starého zámku a Nového zámku - patria: gotické, renesančné a barokové meštianske domy na Trojičnom námestí, gotická radnica, neskorogotický kostol sv. Kataríny, románsko-gotický kostol Nanebevzatia Panny Márie, renesančno-baroková Piarská brána bývalého mestského opevnenia, súbor budov bývalej Baníckej a lesníckej akadémie (NKP), baroková klopačka, z ktorej sa klopaním na drevenú dosku zvolávali baníci do práce, baroková kalvária, morový barok. stĺp so súsoším sv.Trojice a mnohé iné. Mestská pamiatková rezervácia.

Literatúra: PÚ Bratislava - Banská Štiavnica MPR 1995