Fiľakovský hrad

Ďalšie názvy

Filek, Fileek, Phylek, Fylek, burg Villeck, Fileck, Filleck, Fűlek, Fűleki vár

Popis

Čiastočne rekonštruovaná zrúcanina hradu na nízkom, strmom hradnom brale priamo v meste. , Fiľakovo

Vznik pamiatky

13.st.

Adresa

98601 Fiľakovo

Telefón

E-mail

www

História

Už v 12. storočí stál pravdepodobne na mieste hradného vrchu kamenný hrádok, resp. hrad. Prvá zmienka o hrade je z roku 1242, kde sa píše, že Fiľakovský hrad prestál nájazd Tatárov. Hrad vlastnilo viacero majiteľov, medzi nimi aj v rokoch 1311-1321 Matúš Čák Trenčiansky. V rokoch 1348 a 1385 sa v listinách spomína ako kráľovský majetok. V roku 1435 ho dostali do zálohy Perényovci, v roku 1440 majiteľka hradu - kráľovná poverila zabezpečením panstva Jána Jiskru. V roku 1483 dobili hrad vojská kráľa Mateja Korvína a vyhnali z hradu Štefana Perényho. Od roku 1490 je správou hradu poverený kapitán Rakšaj, ktorého dcéru si zoberal za ženu František Bebek a hrad dostáva ako veno. Silnie turecké nebezpečenstvo a preto dáva hrad v roku 1551 prestavať podľa plánov taliana DaVerdaneho na mohutnú renesančnú pevnosť. Spolu s hradom sa vybuduje aj mestské opevnenie nadväzujúce na hradné. Hrad sa napriek snahe obrancov však o tri roky neskôr dostal do rúk Turkov, ktorí ho vlastnili 39 rokov. Odtiaľ vládol beg Hamza a po ňom beg Šaman veľkej časti južného Slovenska – Fiľakovskému sandžagu. Cisárske vojská dobyli hrad späť od Turkov až v roku 1593. Hrad na príkaz snemu 1602 a 1604 obnovili, ale hneď ho obsadili bocskayovské vojská. Časté vojenské nepokoje medzi mocenskými skupinami habsburskej ríše a cisárom si vynútili aj rýchle a opakované úpravy – v rokoch 1608, 1609, 1613 a znova v roku 1619 (po požiari 1615). V rokoch 1621-1623 o hrad bojujú bethlenovci, kapitánom hradu je Tomáš Bosnyak, Judita Bosnyaková, a počas Rákocziho povstania, keď je kapitánom František Wesselényi obsadí mesto cisárske vojsko. Hrad aj mesto prosperujú, na Červenej skale je postavená strážna veža a na Strážnej hore je trvalo umiestnená posádka. V hrade sa konajú zasadania a porady okolitých žúp. V rokoch 1650-1664 je kapitánom hradu Adam Wesselényi, a od roku 1657 sa dedičným kapitánom stáva Štefan Koháry I. a od roku 1667 Štefan Koháry II., ktorý dáva v roku 1672 opraviť hradné múry akoby predpokladal vznik Thökölyho povstania. Ten na hrad v roku 1678 zaútočí, ale nedobije ho. Rok 1682 je pre hrad aj mesto osudným. Thököly sa za výdatnej podpore Turkov (60tis. Vojakov) sústredí na znovudobytie hradu, čo sa im po ročnom obliehaní aj podarilo. Hrad vyhorel spolu s hradom zhorel aj župný archív a mesto bolo zničené. Odvtedy bol hrad v ruinách. Od roku 1972 sa uskutočňuje konzervácia hradných ruín. Po rekonštrukcii Bebekovej veže sa v nej zriadila historická expozícia hradu.










Rytina W.Dilicha z roku 1600
Víťazstvo cisárskeho vojska v roku 1593. Lept J.Sibmachera
Rytina W.Dilicha z 20tych rokov 17. storočia
Podľa rytiny W.Dilicha z roku 1637
Rytina G. Bouttatsa z roku 1684









Kolorovaná rytina T.Danckertsa asi z roku 1700
Rytina S.Lehnhardta z roku 1826.
Podľa rytiny W.Dilicha z roku 1684
Rytina G. Bouttatsa z roku 1684
Podľa rytiny W.Dilicha z roku 1685









Podľa rytiny W.Dilicha z roku 1685
Archív PÚ Bratislava
Rytina M.Ledentu
Rytina M.Ledentu
Archív PÚ Bratislava



/td>_x000D_
Archív PÚ Bratislava_x000D_
_x000D_
_x000D_
_x000D_

Interiér

Exteriér

Pôvodný hrad tvorila v 12. storočí štvorboká veža, obvodový múr a val s palisádami. Neskôr sa k nim pristavali obytné budovy tvoriace horný hrad. Počas prestavby Bebekovcov bol hrad rozšírený o stredný hrad dvojicou mohutných pentagonálnych bášt (západná nesie dodnes meno Bebekova) a v mohutnom 6m hrubom múre medzi nimi sú zriadené 3 delostrecké pozície a 6 výklenkov pre hákovnice. Pristavaný bol aj parkanový múr s dvojicou okrúhlych nárožných bášt, ktorý vymedzil prístupový koridor hradu a dolný hrad. Dolný hrad zabezpečovali tri polygonálne bašty a dve vežové brány s padacím mostom a 10m hlbokou priekopou. Súčasťou prestavby bolo aj vybudovanie mohutných mestských hradieb s bránami a rondelmi. Ďalšie úpravy opevnenia hrad dostal až po vyhnaní Turkov v rokoch 1609, 1613 a 1619 po požiari. V roku 1672 boli opravené opäť hradné múry avšak už v roku 1682 hrad podľahol obliehaniu Turecko-kuruckých vojsk a bol vyhodený do vzduchu a vypálený spolu s mestom.













Azda najvernejší obraz fiľakova zo začiatku 17.storočia
Pôdorys Fiľakova zo začiatku 17. storočia (od Ledentu)
Pôdorys Fiľakovského hradu od A.Fialu (1966)
Pôdorys Fiľakovského hradu po zameraní (1972)
Prekrytie pôdorysu mesta a pôdorysu Ledentu zo 17.storočia









Kresba hradu zo začiatku minulého storočia
Fotografia zo polovice minulého storočia
Pohľad na hrad v čase rekonštrukcie
Detail na murivo Perényho bašty
Pracovníci PÚ na múroch hlavnej veže









Model hradu Fiľakovo z roku 1670 (JZ)
Model hradu Fiľakovo z roku 1670 (JV)
Model hradu Fiľakovo z roku 1670 (SV)
Model hradu Fiľakovo z roku 1670 (JZ)
Model hradu Fiľakovo z roku 1670 (S)



1670 (JZ)_x000D_
Model hradu Fiľakovo z roku 1670 (S)_x000D_
_x000D_
_x000D_
_x000D_

Aktuálny stav

Jadro pôvodnej veže z 12. storočia sme lokalizovali a zamerali pri našej návšteve. Je veľmi pekne odkryté a zvonku obostavané neskorším až dvojitým zosilnením muriva veže. Zrúcaniny budov horného hradu s palácom a baštou vnútorného opevnenia sú dnes v zúfalom stave. Polygonálne delové bašty zo 16. storočia si zachovali celý rad pôvodných, architektonických článkov a delových strieľní. Bebekova bašta je opravená a jej interiér slúži ako expozícia sprístupnená verejnosti. Pod oblou baštou stredného hradu je zastrešená druhá budova slúžiaca správe hradu.











Celkový pohľad od západu
Pohľad na stredný a horný hrad od západu
Pohľad od juhovýchodu
Pohľad z juhu - z mesta Fiľakovo
Pohľad od mestskej bašty









Juhovýchodná polygonálna - Perényho bašta
Pohľad zo severu
Bebekova bašta a vstup do hradu
Dolný, dnes zaniknutý hrad
Vstup do hradu a budova sprievodcu









V dolnom hrade
Brána do stredného hradu a parkan
Parkan zo stredného hradu
Parkan z Bebekovaj bašty
Stredný hrad









Studňa a cisterna, nad nimi hodinová veža
Hodinová veža od brány do stredného hradu
Budovy zasekané do skál za Perényho baštou
Pohľad na stredný hrad z horného hradu
Mohutná delostrelecká pozícia









Cisterna a studňa v strednom hrade
Pohľad z horného hradu na mesto
Schody do horného hradu
Hlavné stavby hradu - veža s kaplnka
Jadro románskej veže v hlavnej veži









Vyľahčovací oblúk palácovej stavby pri hlavnej veži
Horný hrad z juhovýchodu
Horný hrad od západu
Strieľňa v hornom hrade, cez ktorú sa údajne dostali turci do hradu a dobyli ho
Najvyššia časť horného hradu - pozostatky hlavnej veže



idth="20%">Strieľňa v hornom hrade, cez ktorú sa údajne dostali turci do hradu a dobyli ho_x000D_
Najvyššia časť horného hradu - pozostatky hlavnej veže_x000D_
_x000D_
_x000D_
_x000D_

Prístup

ŽSR, SAD Fiľakovo. Z mesta, zo železničnej stanice Fiľakovo-zástavka starou hradnou cestou od západu, alebo zo stanice Fiľakovo najskôr po a potom vľavo za niekoľko minút na hrad.

Autom

Auto odporúčame nechať na parkovisku priamo v centre.

Atrakcie na okolí

Mesto sa nachádza v strede geologicky i krajinársky pozoruhodnej Cerovej vrchoviny s početnými vulkanickými bralnými útvarmi. Turisticky zaujímavými sú: Šomoška - čadičová kopa na maďarských hraniciach so zrúcaninou hradu Šomoška, pod ním kamenné moria a známy Kamenný vodopád (9m) zo šesťbokých stĺpov čadiča, štátna prírodná rezervácia; Pohanský vrch (570 m) - čadičová troska s kamennými moriami, pseudo-jaskyňami, archeologickým náleziskom a výskytom vzácnej flóry a fauny, chránená prírodná pamiatka na ploche 33,15 ha; zalesnený Ragáč (537 m) - troska lávového prúdu s čadičovými bralami, kráterom, dokladom poslednej sopečnej činnosti v SR, výskytom vzácnej flóry a fauny chránený prírodný výtvor na ploche 7,0 ha; Hajnáčský hradný vrch - kužeľovitý kopec s bizarnými čadičovými bralami a zvyškami hradu a chránenou faunou, chránená prírodná pamiatka na ploche 9,7 ha.Blízke hrady: Šomoška, Hájnačka, Hodejov, Soví hradD>

Vstupné

20,- Sk/10,- Sk

Otváracie hodiny

Otváracie hodiny:
15.apríl - 15.október 9.00 - 18.00
Kontakt: pozri Mestské Múzeum - informácie si pred návštevou overte telefonicky
fonicky _x000D_

Popis okolia

FIĽAKOVO - mesto na južnom Slovensku v Cerovej vrchovine. Jeho územie má staré osídlenie eneolitické sídlisko ľudu s kanelovanou keramikou a kostrové pohrebisko z dôb sťahovania národov. Dnešné mesto sa vyvinulo z podhradia Fiľakovského hradu. Podhradie sa ako osada s mýtom spomína od 1255, od 1423 je Fiľakovo mestečkom. V roku 1470 sa tu usadili františkáni. Mesto bolo viackrát obliehané a obsadené tureckou armádou a v roku 1682 bolo úplne zničené a vypálené.

Boj o Fiľakovo je opísaný v denníku očitého svedka Mateja Milesa. Na svitaní 3. septembra dopadli na mesto prvé granáty. O pol šiestej vznikli požiare na viacerých miestach, o 9-tej horelo už celé mesto, kalvínsky aj katolícky kostol s kláštorom ľahli popolom. Paša Seldi ostreľoval hrad zo severu, paša Ibrahim z východnej strany. Michal Apafy a generál Michal Teleki útočili na mesto a hrad z juhu. Koháry stiahol vojsko do hradu. Útok nasledoval útok a obrancovia boli čoraz vyčerpanejší. Posádka hrdinsky bránila hrad, lež únava podkopávala morálku mužstva. Petroczi, Szirmay, Petnehazy a Kezer vyzývali Koháryho, aby hrad vzdal. Z mesta sa na pomoc hradu stiahli Lukáš Nacsay, Štefan Csont a Gergély Kakuk s jednotkami. Zradil veliteľ stráže Pavel Gyurky, ktorý sa s časťou nemeckého vojska pridal k útočníkom. Nádej na záchranu slabla každým dnom, posádka sa začínala búriť. Veliteľ však odolával avšak silnela hrozba, že ho zhodia z hradieb ak sa nepoddá a neukončí ich beznádejné položenie. Napriek tomu Koháry hrad nikdy nechcel vydať. Proti jeho vôli hradná posádka kapitulovala po dvoch týždňoch ťažkého obliehania 10. septembra 1682.
Turci snáď na oslavu víťazstva vyhodili celý hrad do vzduchu. Celé mesto bolo úplné zrovnané so zemou. V hrade zhoreli nenahraditeľné cenné listiny archívu troch stolíc...u troch stolíc...