Ďalšie názvy
Devínsky hrad, 864 Dowina (id est puella), 1320 castrum de DevinPopis
Monumentálna hradná zrúcanina, vypínajúca sa na strategickom brale nad sútokom Dunaja a Moravy, v mieste Dunajskej brány.Vznik pamiatky
13.st.Adresa
Múzeum Bratislava, Muránska ul. 84110 DevínTelefón
+421 2 65 73 01 05www
http://www.muzeumbratislava.skHistória
Devínsky hrad patrí s Nitrianskym a Bratislavským hradom k najstaršie historicky doloženým hradom na Slovensku. Pod názvom Dowina sa spomína vo Fuldských análoch už v roku 864. Minulosť hradu a osídlenie jeho priestoru je však oveľa staršie, čo dokumentujú nálezy od doby kamennej, získané pri archeologickom výskume realizovanom pri komplexnej pamiatkovej obnove od konca 60-tych rokov minulého storočia. Archeologické nálezy dokumentujú pamiatky o živote ľudu s kultúrou kanelovanej keramiky z čias eneolitu, ilýrsko-panónskych kmeňov, Bójov s laténskou kultúrou, Keltov. Túto dôležitú križovatku diaľkových ciest ovládli v 2. storočí n.l. Rimania a začiatkom storočia tu postavili vojenskú stanicu. Ďalšie nálezy datujeme do obdobia vlády cisára Valentiana I. (364-375), keď svoje osídlenie rozšírili a znova opevnili. Základy monumentálnej cirkevnej stavby a pohrebisko, ale i ďalšie príklady osídlenia, obydlia a výrobne ako aj množstvo sprievodného materiálu aj dnes potvrdzujú textáciu Fuldských análov, podľa ktorých bol hrad "nevýslovnou a medzi všetkými najstaršími nevídanou pevnosťou Rastislavovou", chrániacou ríšu pred nájazdmi Bavorov. Na najvyššom temene hradného brala vznikol od neskororománsko-gotických čias medzi 13.-15. storočím feudálny hrad, spočiatku v podobe šesťbokej obrannej obytnej veže s malým opevneným preddvorím. Hrad postupne rozširovali o reprezentačné stavby palácov a hospodárskch budov v sústavne sa obnovujúcich opevneniach. Tieto budovy sa vo svojich konštrukciách z veľkej časti zachovali podnes na hornom a strednom hrade, prístupné premostením nad hradobnými priekopami, ktoré spolu s mohutnými obrannými múrmi, vežami a bránami chránili bezpečnosť obyvateľov hradného brala od vonkajších aj vnútorných nepriateľov. Len šesťboká veža bola ťažko poškodená pri stavbe sochy Árpáda z mileniárnych rokov koncom 19. storočia. Majitelia hradu sa viackrát menili. Od konca 14. storočia tu boli Garayovci, ktorí sa popri prestavbe hradu venovali aj stavbe pohrebnej kaplnky pri farskom kostole v obci. V roku 1460 sa stali vlastníkmi hradu grófi zo Sv. Jura a Pezinka. Báthoryovci vlastnili hrad v rokoch 1527 až 1605. Aj Pálffyovci, ktorí získali hrad v roku 1635, tu uskutočnili stavebné úpravy a prestavby najmä na budovách prvého predhradia, v druhom predhradí postavili veterný mlyn. Hrad v 18. storočí prestali používať a od tých čias sa datuje jeho postupný zánik. Rozpad konštrukcií zavŕšili v roku 1809 napoleonské vojská, ktoré vyhodili hrad do vzduchu. Romantická ruina v rozsiahlom opevnení sa stala vyhľadávaným námetom celého radu maliarskych diel, výletným miestom, cieľom vlastivedných vychádzok štúrovskej mládeže. Po dvoch desaťročiach rekonštrukčných prác na záchranu a konzerváciu hradnej ruiny hrad znovu sprístupnili verejnosti a zriadili v ňom aj muzeálne expozície.Interiér
Exteriér
Rozsiahla šija výbežku Malých Karpát, na styku Dunaja a Moravy, prechádza do skalného výbežku, na ktorom situovali stredoveký hrad. Konštrukcie horného a stredného hradu, ktoré sa zachovali v podobe ruín, sa v rámci komplexnej pamiatkovej obnovy zabezpečili. Na základe nálezov sa doplnili chýbajúce časti i siluety palácov, najmä na strednom hrade. Zaujímavá je veľká šesťboká veža na hornom hrade s komunikáciami a zvyškami obranného systému. Staršie ako stredoveké osídlenie, najmä rímske a veľkomoravské, je situované na širokom priestranstve na terasách rozľahlého chrbta pohoria v teritóriu, obohnanom mohutným opevnením v podobe konzervovaných základov budov verejno-spoločenského a sakrálneho charakteru, urbanistických celkov, výrobní, dielní a ďalších nálezov, dokumentujúcich osídlenie lokality. Niektoré zaklenuté priestory stredného hradu, najmä Garayovského paláca, sa zachovali v pôvodnom vzhľade a využívajú sa na muzeálne účely. Najvýznamnejší je pôdorys základov monumentálneho veľkomoravského kostola s pohrebiskom z čias Rastislavovej Veľkomoravskej ríše, ako aj ukážka urbanistického celku dediny.Aktuálny stav
Hradné budovy sú rekonštruované relatívne citlivo a tak areál našťastie nepripomína ukážku betonárskych zručností pamiatkostavu. Budovy, alebo základy objektov hradu sú zachovalé a celý hrad je pomerne dobre čitateľný v teréne. Okrem stredovekého hradu sú odkryté alebo sa odkrývajú aj staršie, najmä veľkomoravské stopy po osídlení hradného vrchu. Areál hradu je v správe Mestského múzea v Bratislave. Návštevníci majú možnosť oboznámiť sa s muzeálnou expozíciou obsahujúcou nálezy získané pri archeologickom výskume na hrade. Hradný areál a muzeálne zbierky sú prístupné verejnosti.Prístup
ŽSR, SAD Bratislava. Z centra Bratislavy MHD do mestskej časti Devín, odkiaľ od zastávky MHD vedie spoločne a na parkovisko pod hrad kde sa značky pri západnej vstupnej bráne do hradného areálu končia.Autom
Autom priamo na parkovisko až pod hrad. Loďou po Dunaji až pod hrad z prístavu na Vajanského nábreží v Bratislave.Atrakcie na okolí
Z hradu vedú cez obec Devín, do Dúbravky, 1a 1/2 h; strmším stúpaním na okraj štátnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla alebo, pokračujúc úbočím Devínskej Kobyly (514 m), až na hrebeň 1 a 1/4 h s peknými výhľadmi na Devínsky hrad, tok Dunaja a Moravy a blízke Rakúsko. V okolí hradu sa môžete príjemne poprechádzať a popri Morave vedie obľúbená hrádza pre cyklistov a korčuliarov.Vstupné
Otváracie hodiny
Múzeum Bratislava Muránska ul.841 10 Bratislava Otváracie hodiny: apríl-október Ut-Pi 10.00-17.00 So-Ne 11.00-18.00Popis okolia
Devín, miestna časť Bratislavy na pravom brehu Dunaja, predtým samostatná obec, ktorá sa vyvinula ako podhradie Devínskeho hradu. Spomína sa už v roku 1327. Okrem Devínskeho hradu je tu pôvodný gotický kostol z prvej polovice 14. storočia a neskororenesančný kaštieľ z prvej pol. 17. storočia.Hrad zohral dôležitú úlohu v našich národných dejinách nielen v časoch ich rozkvetu, ale aj v časoch poroby a národného uvedomovania. Stal sa cieľom stretnutí štúrovskej mládeže a podnes ho Bratislavčania radi navštevujú a trávia v jeho peknom okolí voľný čas.